[Úvod]
Moje meno je Dzujo a tato skladba je pre všetkýen, čo si v živote niečim prešli, či niečo zle v ňom prežili. Život nie je prechádzka ružovou záhradou, Život je boj, ktorý často veľmi namáhavý a náročný, aká bude moja budúcnosť je pre mňa stále veľkou záhadou, no nemôžem byť slaboch, musím byť trpezlivý, odvážny a tiež statočný. Nie je dobré vždy spomínať na minulosť a to najmä na chvíle, plné bolesti, smútku a zrady, lebo práve vtedy padák človek najčastejšie do depresií, beznádeje a v akejsi úzkosti, a vtedy prichádzajú aj tvrdé pády. Je dobré ak máš vedľa seba človeka o koho by si sa mohol oprieť, lebo práve v takomto človeku môžeš nadobudnúť stratenú sebadôveru a tiež istotu, negatívnym veciam a zlým skúsenostiam musíš nadobro vzoprieť, aby si sa sám mohol postaviť na vlastné nohy, Night v sebe vnútornú silu a začať žiť a kráčať k novému životu. Nikdy sa netreba vzdávať, vždy treba veriť, lebo práve skrze vieru sa Rodinová nádej. Vždy treba mať otvorené oči a tiež Otvorené srdce, lebo možno, že práve šťastie stojí priamo pred nani. Dzujo
[1. sloha]
Krok za krokom, ťažké topánky na mrazivej dlažbe,
mokré tenisky, studený vietor, myseľ plná rôznych vážieb.
Ráno príde pomaly, noc je dlhšia než spomienky,
po tvári mi tečú slzy, na dlani prázdne, chladné peniaze a stopy.
Aká bude budúcnosť? Záhada kreslená tenučkými čiarami,
no nemôžem byt slabý, musím stáť pevne ako skala, aj keď cestou chradnem.
Trpezlivosť v hrudi, odvaha v kroku, srdce ťaží bremenom,
statočný som, aj keď vo vnútri bojujem s tichom a temnom.
[Refren]
Nevzdávaj sa, keď tma ťa volá,
v srdci horí plameň, čo bolesti vzoprie sa.
Kráčaj vpred, hoci cesta ťa zrazí k zemi,
šťastie možno čaká, len otvoriť treba dvere.
[2. sloha]
Pamäť ťa ťahá späť, dunia obrazy zrady a sklamania,
ale každé ráno je šanca prekopať staré rany, nájsť nové znamenia.
Keď máš pri sebe človeka, čo ticho drží tvoj svet,
jeho rameno je pevné, dá ti späť stratenú sebadôveru a let.
Negatívne skúsenosti nechaj, nech sa topia v daždi,
nebuď otrokom starej bolesti, otváraj dvere, choď von z tej kleci.
Vnútorná sila rastie, krok po kroku, dýchaš znova,
každý nádych je dar, každé ráno most k novej slobode znova.
[Prechod - rapový tieň]
Viem, že padám, viem, že bolí to dno,
ale v tom dave hviezd nájdem aspoň jedno, čo nespadlo.
Mokré tenisky odrážajú mestské lampy, svetla lámu tmu,
nie som sám v tej noci, mám meno, mám sľub, mám rodinu a meno - Dzujo.
[Most]
Trpezlivosť a odvaha sú môj štít, pevný a tichý,
statočnosť je cesta, čo ma nezlomí, aj keď dýcham s ťažkým srdcom.
Otvorené oči, otvorené srdce, keď šťastie stojí vedľa teba,
vezmi ho za ruku, nech rozsvieti kroky, nech zmení chod tvojho dňa.
[Refren - dynamicko-smutný]
Nevzdávaj sa, keď tma ťa volá,
v srdci horí plameň, čo bolesti vzoprie sa.
Kráč
