[Intro]
som boss bosov marian g stale tu jebem všetkych fetakov chodia jak mumie ale love beru od mamky predaju aj zanu za piko
[Verse 1]
Pod lampou, kde vietor číta mená na stenách,
videl som tie tváre, čo stratili krok i peniaze v dňoch týchto menách.
Chodia jak mumie, oči prázdne, krok bez duše,
nie sú to hrdinovia — sú to ľudia, čo stratili svoje ruže.
Ja idem cez špinu, no neoslavujem pád a hriech,
hovorím pravdu do tváre — nie chvália sa tým, čo berú cudzí kľúč.
Vidím matku plakať, vidím malé ruky, hnať za krehký chlieb,
moje slová sú nástroj — nie oslava tejto cesty, nie jej chlieb.
[Pre-Chorus]
Nie som sudca, len svedok, čo prežil noc bez hviezd,
preto stojím pevne, nech je môj hlas jasný v tej hmle a dlhoch.
[Chorus]
Som boss, Marian Bossov — stojím pevne, nestrácam tvár,
Ulice ma volajú, no nezabúdam, čo je pravda, čo je már.
Neoslavujem pád, nezabúdam na rany, čo boli hlboké,
Robím to kvôli rodine — nech jej oči nezostanú slzavé.
[Verse 2]
Vidím obchod za rohmi, kde mladí menia dúhy za biely prášok,
predávajú sny za sekundy, zabúdajúc, že život to nie je hlasok.
Povedal som si: vyber si cestu — alebo padni a zaplač,
ja som si vybral boriť mury slovami, nie k výberu ublížiť ráz.
Niekto kradne noci, niekto zápasí s vlastným tieňom,
ja počúvam city mesta — v ich šepote hľadám lepší deň v tieni.
Nechcem vás súdiť, no ukazujem následky, čo zväzujú ruky,
bránim svoje miesto — nie kvôli moci, ale kvôli tomu, čo tu zostáva, tu na ulici.
[Pre-Chorus]
Srdce mám tvrdé, ale oči neoslepia ma chlad,
žiadna sláva nad krvou — len povinnosť stáť, keď padá dom môj a rad.
[Chorus]
Som boss, Marian Bossov — stojím pevne, nestrácam tvár,
Ulice ma volajú, no nezabúdam, čo je pravda, čo je már.
Neoslavujem pád, nezabúdam na rany, čo boli hlboké,
Robím to kvôli rodine — nech jej oči nezostanú slzavé.
[Bridge]
Tu odhalím, prečo som "boss" — nie pre hnev, ale pre zodpovednosť,
pre ľudí, čo stratia hlas a potrebujú most, nie smrť v tichosti.
Mám jazvy v žilách, mám mená v hlave, každé ráno počítam ich,
každý krok, čo urobím, je sľub — že ich meno ostane svieže.
[Verse 3]
Nie je to hra, keď vidíš, ako sa mladí menia na tieň,
nie je to hojnosť, keď chýba dom, keď chýba smiech ten.
Tak hovorím nahlas: prestaňme chváliť pád, učme sa vstať,
postavme mosty, nie múry — dajme kamarátom ruku a nech neplač.
[Chorus — Final]
Som boss, Marian Bossov — stojím pevne, nestrácam tvár,
Ulice ma volajú, no svoje miesto chránim viac než már.
Neoslavujem pád, učím sa niesť bremená, čo sú ťažké,
Robím to pre lepší deň — nech naše deti majú svetlejšie tváre.
[Outro]
Nie je to o nadávaní, je to o výbere, čo robíš v temnote,
ja som boss preto, že beriem zodpovednosť — to je moja odpoveď v tiche.
[Performance Notes]
- Jazyk: slovenčina, surový, no reflektívny tón.
- Flow: Verse = agresívny half-time
