Create New Playlist

Add a cover pic of your own choice

(Optional)

Name

AI Cover Generator

4 credits

Not enough credits (0/4).

Logout

Are you sure you want to Logout?

Close

Do Nebíčka, Peťanko 1 by Dzujo

SongGPT
Do Nebíčka, Peťanko 1 by Dzujo - Emotional Pop Ballad,Neutral Vocals music cover art

Do Nebíčka, Peťanko 1

Emotional Pop Ballad,Neutral Vocals

0:003:45
Lyrics
Description
Intro (spoken, softly):
Volám sa Ján Filo,
väčšina z vás ma pozná ako Dzujo.
A táto pesnička…
je venovaná môjmu kamarátovi,
Petrovi Horváthovi,
ktorý odišiel do nebíčka.
Verse 1:
Pamätám si, Peťanko, keď sme boli mladí,
tri mená, jedna partia, rovnaké pády aj sny.
Ja, ty a Júlo, smiech až do rána,
zábavy, tancovačky, hudba, čo nás spájala.
Pili sme spolu, lebo život chutil sladko,
nikto z nás netušil, že ho môže zobrať tak krátko.
Boli sme kamaráti, skoro ako bratia,
a dnes tu stojím sám a učím sa bez teba kráčať.
Chorus (very sad, sung):
Do nebíčka si odišiel, Peťanko môj,
zostal tu plač a prázdno, čo nezaplní čas ani deň, ani noc.
Iba dvadsaťšesť rokov… prečo práve ty?
Tvoje meno nosím v srdci, kým budem dýchať, kým budem žiť.
Verse 2:
Rok 2018, desiaty marec,
deň, čo zlomil srdcia a zmenil svet navždy.
Tragická nehoda, správa bez varovania,
odvtedy viem, že zajtrajšok je len dar, nie istota, nie plán.
Mal si mnoho kamarátov, nielen nás dvoch,
a ver mi, Peťanko, každý z nich ťa nosí hlboko v spomienkach dodnes, potichu, bez slov.
Keď si na teba spomenú, oči sa lesknú slzami,
lebo dobrí ľudia odchádzajú skoro… a bolí to viac, než sa dá uniesť.
Chorus:
Do nebíčka si odišiel, Peťanko môj,
a svet sa na chvíľu zastavil, keď si zavrel oči.
Iba dvadsaťšesť rokov… tak málo na život,
no dosť na to, aby si tu zanechal stopu, čo nezmizne.
Verse 3 (family):
Nechal si tu mamku, silnú, no zlomenú,
prišla o syna… a predtým aj o manžela, tú bolesť neunesie nik ľahko.
Tvoj otec Vladislav, ktorého volali Petraž,
tiež zahynul pri tragickej nehode…
Verím, že ste sa tam hore stretli,
že ťa objal a povedal: „Syn môj, už si doma, už je pokoj.”
Verse 4 (siblings):
Nechal si tu brata Vladislava, brata Miška,
sestričky Aničku, Danku a Zuzku.
Každé meno je spomienka, každé meno je bolesť,
ale aj dôkaz, že láska smrť nepozná, len ticho bolí viac.
Verse 5 (unborn birthday):
Sedemnásteho januára by si mal tridsaťštyri rokov,
mali sme oslavovať, smiať sa, nie stáť v tichu so stiahnutým hrdlom.
Namiesto torty horí sviečka,
namiesto smiechu slzy… a spomienka, čo nikdy nezmizne.
Final Chorus (most powerful):
Do nebíčka si odišiel, Peťanko brat môj,
ale v našich srdciach žiješ ďalej, deň čo deň, noc čo noc.
Raz sa zasa stretneme tam, kde nebolí nič,
dovtedy ti sľubujem – nikdy nezabudneme.
Outro (softly):
Od kamaráta…
Jána Fila – Dzuja.
Navždy v srdci.